Do horúcej vody so štipkou soli pomaly vmiešame: vločky (ovsené, ryžové, pohánkové...) alebo krupicu ( ryžovú , pohánkovú,kukuričnú ...), alebo zomletú špaldu , pohánku .... ) a povaríme do zhustnutia. Ideálny pomer 1 šálka obilniny : 3, alebo 4 šálkam vody .
Kukuričná krupica nám doma chutí len v BIO kvalite.
A potom dorobíme podľa chuti buď:
Do hotového pridáme med, hrozienka, alebo kustovnicu, oriešky,škoricu, alebo rôzne semiačok. Na tanieri môžeme dochutiť,troškou masla, alebo ľanovým,či makovým olejom lisovaným za studena ... Pridávame podľa chuti, nie všetko naraz.
Kaša z ryžovej krupice je veľmi dobrá na sladko s kakaom a posypaná kokosom, ktorý chvíľku opražím na suchej panvici. Na sucho opražená kokosová múčka je vynikajúca pochúťka.
Kaša z ryžových vločiek: V zime dám do vody okrem štipky soli povariť na drobné kocky nakrájané jabĺčko s klinčekom a do vriaceho dosypem ryžové vločky. Posypem na suchej panvici opraženými lieskovcami, alebo zomletými vlašskými orechmi.
Keďnám vystane takáto kaša z raňajok, pridám do nej kakao, posypemopraženým kokosom a nechám stuhnúť na poobedňajší zákusok.
Kaša z nahrubo zomletej špaldy, pohánky, či špaldovej, alebo pohánkovej krupice chutí dobre, keď ju po uvarení na tanieri dosladíme slivkovým lekvárom, dochutíme troškou masla, či makovým olejom. Môžeme pridať aj štipku škorice.
Soli môžeme pridať pred varením do studenej vody viac. Tiež sypeme do vriacej vody v pomere 1:3, alebo 1:4. Hotovú kašu dochutíme a dosolíme sójovou omáčkou Tamari, alebo Josua a ešte chvíľu povaríme. Na tanieri posypeme opraženou cibuľkou, cesnakom, alebo podusenou paprikou, či inou zeleninou...
Kukuričná kaša je super, keď ju na tanieri posypeme opraženým cesnakom. Dochutíme maslom, alebo tekvicovým , sezamovým alebo konopným olejom lisovaným za studena . Pred smaženým cibuľky v zime na horúcu suchú panvicu na chvíľu nasypem a opražím na sucho semiačka –buď tekvicové, alebo slnečnicové, či sezamové ...podľa toho, akým olejom si kašu trošku ,,pomastím,,. Opraženými semiačkami si posypem pripravené jedlo na tanieri. Je to vynikajúce.
Oleje lisované za studena nie sú na poliatie kaše na tanieri nevyhnutné, no dodajú chuť. Sú významným zdrojom omega 3 , omega 6nenasýtených mastných kyselín ... Sú to vlastne orechy, či iné semená vylisované pri nízkej teplote a uchované bez konzervačných látok. Pozor - panenský olej v obchode ešte nemusí byť lisovaný za studena. Čím vyššia teplota lisovania, tým menej zachovaných látok ( pri vyššej teplote je viac vylisovaného oleja a tým aj nižšia cena) !
Dôležitéje, ak chceme byť zdraví, prestať používať v kuchyni rastlinnétuky - margaríny a potravinárske oleje spracúvané pri vysokejteplote – upchávajú - zanášajú bunkové membrány všetkýchbuniek nášho tela, sú pre telo nestráviteľné a veľmi škodlivé. Dozviete sa o tom viac vo veľmi tenučkej brožúrke od vedkyne -biochemičky Dr.Johanny Budwig ,, Lnový olej (Ľanový olej )-účinná pomoc proti arterioskleróze, infarktu a rakovine ,,.
Sój.omáčka Tamari, alebo Josua sú vyrobené fermentáciou sóje dlhodobo uskladnenej v drevených sudoch, obsahujú veľa enzímov a sú prospešné nášmu telu. Sú veľmi slané a preto sa používajú na dosolenie – dochutenie.
Vzime sú dobré na raňajky- hlavne pre ženy aj polievky.
Umyté celé zrno ( špalda ,ovos, raž, ryža natural, bulgur, krúpy... ) je ideálne namočiť pred varením aspoň na pol hodinu do vody. Celé zrno je pre zdravie človeka cennejšie ako zomleté = múka. ( Každé namočené zrnko- semiačko sa prebúdza k životu a všetky živiny sa zhromažďujú na štart nového života, preto je dobré si ich vopred namáčať i keď to nie je podmienkou, aj orechy majú po namočení inú výnimočnú chuť ) .
Po namočení posolíme a uvaríme v tej istej vode. Väčšinou je pomer vody 1:2. Keď začne vrieť, zoberieme penu, zakryjeme a neodokrývame do uvarenia. Až po uvarení premiešame. Môžeme dať na podusenú cibuľu, cesnak, inú zeleninu podľa vlastnej chuti. Na tanieri dochutiť zdravou japonskou sójovou omáčkou Johsen SHOYU a TAMARI a olejom lis. za studena – olivovým, tekvicovým, konopným, sezamovým...
K tomu je dobré si na tanier priložiť aj uvarenú a dochutenú strukovinu ( fazuľu, šošovicu , hrach, cícer... ) . Strukovina spolu s obilninou nám nahradí mäso. K tomu už len šalátik z čerstvej sezónnej zeleniny. Zeleninu si treba vyberať takú, ktorá je prirodzená pre našu krajinu v prináležiacom ročnom období.Určite nie v zime paradajky, cukinu, uhorky, ktoré môžu škodiť ľadvinám.
Na začiatok odporúčam vyskúšať jačmenné krúpy (najhrubšie č.10), ktoré nahradia halušky. Ja už všade nahrádzam halušky krúpami. Je to jednoduchšie varenie a pritom zdravšie. Krúpy sa varia ako ryža, len vody dáme viac. Na jednu šálku krúpov 2 až 3 šálky vody, soľ a varíme na platni. Najprv odokryté, kým nezovrú. Potom zoberieme penu a zakryjeme.
sú dobré s podusenou kyslou kapustou a na kocky opraženým údeným tempehom- chutia ako strapačky. S natural sójovou nátierkou zmiešané a posypané osmaženou cibuľkou a údeným tempehom chutia ako bryndzové halušky. Kľudne sa dajú posypať aj klasickou bryndzou ako halušky.
je fermentovaný výrobok zo sóje, i keď so sójou to netreba preháňať, fermentácia je pre ľudské telo prospešná. Tempeh údený chutí ako slaninka a dá sa používať namiesto nej–mňam. Pozor na geneticky modifikovanú sóju, ktorá ovplyvňuje ľudský mozog!
(korneto) uvaríme a zmiešame s medom a orechami, alebo makom. Môžeme pridať makový olej a zdravo maškrtíme. Dobre chutia pomastené maslom a osladené slivkovým lekvárom.
Špaldaje kráľovná medzi obilninami - nešľachtená prapôvodná pšenica s vysokým obsahom minerálnych látok ... Betaglukány –obsahujú obilniny našich predkov – najviac ovos, jačmeň –majú výživové, zdravotne preventívne, liečivé účinky i na tie najzávažnejšie civilizačné ochorenia.
Čo najviac potravín by mal zjesť človek dopestovaných v oblasti, kdebýva. Mal by sa vyhýbať potravinám, ktoré sú z oblastí nad 600km.
Ovocie by sa malo jesť len samostatne a nalačno, nikdy nie hneď po jedle, alebo spolu s jedlom, lebo tým, že obsahuje veľa vody, sa rýchle rozkladá. Ak by sa jedlo hneď po jedle, tak kým príde naň rad na trávenie, už je zhnité, čo nám veľmi škodí.
Citrusové ovocie rastie v teplých oblastiach a slúži na ochladenie tela pred teplom, preto by sme sa mu mali hlavne v zime vyhýbať, lebo môže podchladiť náš organizmus. Jedinou výnimkou je citrón.
Čím menej je potravina spracovaná ( čím je bližšie k prírode), tým je zdravšia.
