Sila myšlienky, sila slova ....

Nedávno som zmenila okruh ľudí, s ktorými  sa stretávam. Žila som v kolektíve, kde každý vedel, čo je to niesť zodpovednosť za svoje myšlienky a slová.
Teraz som prekvapená, keď stretávam ľudí, ktorí o tom ani netušia. Po internete koluje veľa inšpirujúcich myšlienok z filmu Tajomstvo (The Secret). Každý, kto v poslednom roku navštívil kníhkupectvo sa určite stretol s knihou rovnakého názvu. Možno i preto žasnem, že mnoho ľudí nevie, akú má myšlienka moc a akú  silu majú vyslovené slová.

Veď už aj samotná Biblia nás upozorňuje, že si máme dávať pozor nielen na naše skutky, ale rovnako aj na naše slová, či myšlienky. Hovorí, že medzi skutkom, slovom a myšlienkou nie je rozdiel.

Tak i ja sa znovu vraciam k sile ľudskej myšlienky.

V už spomínanom filme je to zobrazené až príliš jednoducho. To preto, aby tomu mohol každý porozumieť. Trochu mi tam chýba väčší dôraz na pocity spojené s myšlienkou. V prípade, ak si niečo želáme, potrebujeme precítiť pri myšlienke aj skutočnú emóciu. Je to zvláštne, ale sama na sebe som si uvedomila, že tie pekné emócie sa mi akosi ťažšie preciťovali. No stačilo si spomenúť na niečo zlé a pocit bol ihneď. Hlavne pocity ako strach, bezmocnosť, hnev ... Možno to poznáte aj vy.  Začnete rozmýšľať nad niečím, čoho sa obávate a už sa Vám to deje. Nastavíte sa na myšlienku, že nestíhate a hneď Vás niečo zdrží ... Takto by sme mohli pokračovať, akoby sa to zlé akosi rýchlejšie uskutočňovalo. To vďaka tomu, že tie emócie boli prežité silnejšie. Pekné myšlienky boli precítené slabšie.

Vyskúšajte si to

Vyskúšajte si to pri pozeraní televíznych programov na sebe. Sledujte, aká správa Vás skôr  vychýli z emocionálnej rovnováhy. Pri správach sa dokážete skôr rozčúliť, či skáčete od radosti pri niečom peknom? Nedá mi nespomenúť môj osobný názor.  Mám pocit, že nám niekto zámerne podkladá v médiách len tie zlé správy. Tých dobrých je v nich podľa mňa veľmi  málo. Myslím si, že sa dejú aj pekné veci, o ktorých by sme mohli byť informovaní, ale nie sme. Necítite to podobne? Prečo nás informujú o teroristických útokoch na opačnom konci sveta, či streľbe na amerických školách? Sú to pre nás dôležité informácie? Nebolo by prospešnejšie hovoriť o skutkoch našich ľudí, ktorí robia svet lepším, dávať takých ľudí za vzor mladým a zodpovedne vyberať správy a programy do vysielania? Nie sme nevedomky usmerňovaní na cestu strachu, cestu bez lásky a viery v ľudí? Človek držaný v strachu je poslušný. Pristane na všetko, čo sa mu podá pod zámienkou ochrany. Dovolím si povedať, že ten, čo sa bojí, dovolí iným aby ho strážili a sledovali na každom kroku, dokonca i v najužšom súkromí. Strach je najideálnejší manipulátor. Nie je záujmom niekoho nás strašiť a tým nás mať pod kontrolou?

Keďže si uvedomujem silu precítenej myšlienky, nemám odvahu pozerať televízne správy, či iné programy spojené so strachom, hnevom a nespravodlivosťou. Cítim, že ich budem môcť  pozerať, až keď budem ,,nad vecou,, a nebudem pri tom prežívať žiadne emócie. Pýtate sa prečo? Pretože každá ľudská myšlienka sa časom transformuje do hmoty. Všetko je energia. Nič sa len tak nestratí, iba to neustále mení formu. Mám podozrenie, že tie pribúdajúce katastrofy na našej Zemi súvisia aj s tým veľkým množstvom vytvorených negatívnych myšlienok.  Dospela som k tomu, keď som si už asi po piaty raz pozrela zaujímavý dokumentárny film o kvantovej fyzike: ,,Co my jen víme?,, Na prvý krát som všetky tie informácie ani nestíhala spracovať. Odporúčam Vám ho tiež, určite ho na You Tube nájdete, tak ako už spomínaný film The Secret.

Sila precíteného slova

Doteraz som písala len o sile myšlienky. Sila precíteného slova je rovnaká. Nie náhodou sme  Slovania – Slováci. Máme to aj v názve, že slovo je pre nás dôležité. Skúste sa započúvať, čo a ako rozprávate. Následne pochopíte, že to má súvislosť aj s tým ako žijete. Osobne sa mi nepáčia slovné spojenia ,,strašne pekný,, , alebo hrozne dobrý,,.  Strašne je odvodené od strachu a hrozné od hrôzy. Prečo by sme mali  dávať dôraz a zvyšovať  v našich životoch strach a hrôzu?

Náš svet je taký ako myslíme, hovoríme a konáme. Ak sa nám niečo na ňom nepáči, je na nás, aby sme zmenili svoje myšlienky, slová a skutky. 

Myslíte si, že je dôležité uvedomovať si ako myslíme a rozprávame?
Stalo sa Vám už, že ste sa ocitli v situácii, ktorej ste sa veľmi obávali?
Ovplyvňujú Vaše myšlienky to, ako sa cítite?