Do hniezda stepnej sliepky sa dostalo (nik nevie ako) orlie vajíčko.Matka, stepná kvočka, ho vysedela s nehou a trpezlivosťou rovnako,ako všetky ostatné vajíčka. Nikto na nič neprišiel, a tak, keď sa z vajca vykľulo mláďa, všetci ho považovali za síce trochu nepodarené, ale predsa stepné kuriatko.
Orol-kuriatko rástol v stepnej vlasti, v rodinnom kruhu, obklopenýbratmi a sestrami - stepnou hydinou. Postupne sa naučil všetko,čo stepný kohút potrebuje k životu. Vedel hrabať pravounohou v suchej červenej hline, pazúrom zachytiť červíka,klovnúť brata či sestru, keď' mu nájdeného červíka chcelivziať. Naučil sa aj v prípustnej miere šantiť - s pravýmkohútím šarmom povyskočiť, zatrepotať nemotornýmikrídlami, preletieť niekoľko metrov tesne nad zemou a pristáťkúdoli zvíreného prachu. Jednoducho, stal sa z neho púštnykohút, ako sa patrí. Jeho starostlivá mať, púštna kvočka,sa za neho veru v ničom nemusela hanbiť.
Taktosi v slepačej obci uprostred stepi žili celé roky. Deň striedaldeň, jeden podobný druhému ako vajce stepnej sliepky vajcu stepnejsliepky. Nič nenarúšalo ospanlivý rytmus hodín, dní, týždňov,mesiacov, rokov a desaťročí.