Na festivale Dych Zeme som videla dokumentárny film Hunger (Dokument Hlad). Napriek veľa zaujímavým hosťom, bol práve tento film pre mňa tým najsilnejším zážitkom. V hlave mi vírili otázky: ,,Čo všetko je schopný človek zničiť pre rast svojho osobného bohatstva ? Dokedy to ešte bude naša Zem zvládať? Dokedy bude trpieť pre nezmyselné konanie našej spoločnosti ? Dokedy budú peniaze znamenať viac než ľudský život?
Hunger – Hlad
Nedá sa opísať slovami tá skutočná bieda a nemohúcnosť množstva ľudí z Afriky, Indie, Brazílie, či Haity, ktorá narastá s tichým súhlasom ich vlád . Určite Vám odporúčam si film pozrieť, ak ste ho ešte nevideli. Nemôžeme zatvárať oči pred devastovaním planéty a života. Veď aká zostane Zem našim deťom a aký život im pripravíme .... Rezonujú vo mne slová z filmu, že pri ťažkej chorobe nám vždy zostáva nádej, no pri hlade len bezmocnosť. A zobrala som si príklad z chudobných domorodcov Južnej Ameriky, ktorí vysvetľujú svojim krajanom, aké je dôležité nepodporovať dovoz potravín z iných krajín. Kúpou svojich potravín podporujú svojich roľníkov, kúpou svojich výrobkov podporujú svojich remeselníkov. A to sa stalo aj mojim predsavzatím.
Jeden môj priateľ vraví, že nevolíme len každé 4 roky, ale každodenne volíme tým, čo podporujeme kúpou za svoje peniaze. Nakupovaním dávame niečomu cez peniaze svoju energiu, ktorú sme vložili do práce. A to čo podporujeme, tomu sa bude dariť (bude rásť len to, čo polievame). A čo chceme aby rástlo – čomu chceme, aby sa darilo? Zahraničným výrobcom z opačného konca sveta, alebo nášmu Slovensku a jeho obyvateľom.? Kým som si nepozrela uvedený film, ani tušenie som nemala, ako aj ja kúpou zahraničných výrobkov ovplyvňujem život ľudí na opačnom konci sveta.
Každodenne každý jeden z nás volí a podporuje buď slovenský,alebo zahraničný jogurt či syr? slovenské jablko, alebo španielsky pomaranč. Načo nám tu je kanadská šošovica, kanadské gaštany, španielske paradajky, holandské uhorky,alebo čínsky cesnak ? No nezostanem len pri nezmyselnosti prevážania potravín z jedného konca na druhý.Týka sa to aj iných výrobkov a tiež kvetov. V tom filme bola ukážka kvetinovej plantáže v Afrike, pestujú sa na nej ruže, ktoré sa dovážajú do Holandska !!! Plantáž minie všetku vodu z krajiny, v ktorej sa zastavil život.Drobným roľníkom prestali rásť plodiny na poliach, zvieratá hynú a ľudia nemajú čo do úst len preto, aby niekto zarobil na predaji africkej ruže v Európe. Aj pre takéto nezmyselnosti pečú ženy na Haity svojim deťom koláčiky vymiešané z trochy masla, soli a hliny, aby oklamali hlad.
A viete, čím sa kŕmi dobytok, ktorého mäso sa k nám dováža? Geneticky modifikovanou sójou a kukuricou dopestovanou na poliach, ktoré vznikli a rastú rúbaním "našich pľúc planéty" Amazonských pralesov. A nie sú to malé čísla na hektáre, koľko sa ich vyrúbe ročne ! Ďakujem pekne, ale také mäso ja určite už jesť nebudem, nebudem sa toho zúčastňovať.
Toto je len veľmi maličké nahliadnutie do filmu. Určite ak budete mať možnosť, pozrite si ho.
Dlho som na to všetko myslela a napadla ma myšlienka. Keďže tie peniaze stále hýbu svetom, začnime ich všetci vedome usmerňovať, začnime určovať my sami, komu ich dáme, komu sa bude dariť a kto bude vládnuť. Ak prestaneme podporovať ľudskú hlúposť založenú len zhromažďovaní bohatstva, zmeníme my všetci spolu svet.
Ja vlastne už ani neviem, čo dobré a zdravé by som si mohla kúpiť v našich hypermarketoch ? Zeleninu a ovocie si kupujem od domácich pestovateľov aj preto, že je pre mňa zdravšia, keďže vyrástla v kraji, kde žijem ja. Tá zahraničná má energiu potrebnú pre ľudí tam žijúcich a tá supermarketová bez chuti má v sebe len energiu ,,zisku,, ,pretože bola sadená len a len pre zárobok. A keďže energia je to najdôležitejšie, čo z potravy získavame, tak si myslím, že toto nepotrebuje jesť žiadny slobodný človek,pretože by ho to držalo v hypnotickom spánku, aký pozorujemeu veľa ľudí, ktorí nežijú svoje skutočné životy.
Ak nekúpi nik dovezený kvet z africkej plantáže, tak raz tá plantáž prestane fungovať a mocný minister z vlády ju bude musieť zatvoriť a vrátiť vodu domorodým obyvateľom.Okrem toho sa ušetrí nafta na prevoz kvetov z opačnej strany zemegule, výfukové plyny nebudú škodiť nášmu prostrediu ... A tak je to zo všetkým, čo sa dováža.
Jeden z mojich prvých učiteľov ma naučil, že svet sa delí na mohúcich a nemohúcich. Nemohúci bude stále hľadať dôvody, prečo sa to nedá. Mohúci koná. A tak aj my konajme a pokúsme sa vrátiť našim deťom planétu aspoň o trochu lepšiu.